Gýč: hrozba alebo nepochopené umenie?

Čo je gýč a čo nie je

Gýč je produkcia, ktorá sa snaží pôsobiť emotívne alebo dekoratívne, ale robí tak triviálne, prehnane alebo predvídateľne. Gýč má tendenciu byť ľahko stráviteľný, populárny a predvídateľný. Naopak, umelecké dielo zvyčajne vyvoláva reflexiu, otázky, pocit, ktorý sa nedá hneď uchopiť.

Ako povedal Oscar Wilde:
„Všetko, čo je populárne, nie je nutne gýč, ale všetko, čo sa snaží byť populárne a zlyhá, sa stáva gýčom.“
No pozor, gýč nie je synonymom zla. Dokáže potešiť, prekvapiť a dokonca rozosmiať. Niekedy je to umelá forma útechy, ktorá poskytuje pohodlie tam, kde sofistikované umenie môže pôsobiť drsne a vzdialene.

Gýč kontra umelecké dielo

Rozlišovanie medzi gýčom a umením je neustály dialóg medzi vkusom a kontextom. Napríklad salónne obrazy zo 19. storočia, ktoré dnes mnohí považujú za sentimentálne, boli v dobe svojho vzniku populárne a cenovo dostupné. Dnes ich galérie vystavujú ako historické artefakty.
Gýč sa často pohne medzi epickým a lacným, zatiaľ čo umenie môže byť emocionálne silné, esteticky provokatívne, ale nikdy nie úplne predvídateľné.
„Gýč je umenie bez ducha; umenie je gýč so srdcom.“ – parafráza Roberta Hughesa

Gýč kontra starožitnosť

Čo sa stane, keď sa gýč stane starožitnosťou? Niečo magické: starý gýč získava patinu, históriu a hodnotu, ktorú mu pôvodne nebol schopný poskytnúť jeho tvůrca. Predstavte si starožitný porcelán so zlato-oranžovými kvetmi, ktorý dnes visí na múzejných stenách – kedysi gýč, dnes kultúrny artefakt a zberateľský klenot.
Takže starožitnosť niekedy dokáže pretransformovať gýč do niečoho hodnotného, najmä ak má autentickú históriu alebo remeselnú kvalitu.

Gýč v čase

Gýč je tiež reflexiou doby. V 19. storočí to boli romantické portréty, vo 20. storočí banánové plagáty a dnes? Emoji na plátne alebo LED sochy jednorožcov – každá generácia má svoje gýčové ikony.
História ukazuje, že to, čo dnes odmietame ako gýč, môže byť o sto rokov zaujímavou kultúrnou ikonou. Naopak, niečo, čo sa javí ako avantgarda, môže o desať rokov pôsobiť gýčovo.
Príklady:
• Gýč: ružové plastové flamingá vo záhrade, reprodukcie Mona Lisy v bizarných variáciách, svetielkujúce anjeliky.
• Umelecké dielo: originálne diela Clauda Moneta, Pablo Picassa alebo Andyho Warhola – provokujúce, nadčasové a hodnotou nezávislé od momentálnej popularity.
• Starožitnosť, ktorá bola gýč: ornamentálne zrkadlá z konca 19. storočia, dekoratívne hodiny s figurálnymi motívmi.

Citáty, ktoré vystihujú gýč

• Friedrich Nietzsche: „Gýč je závislosť umeleckého vkusu od verejného súhlasu.“
• Milan Kundera: „Gýč je láska, ktorá stratila autenticitu.“
• Oscar Wilde: „Lacné potešenie je vždy gýč, ale každé potešenie má svoju cenu.“

Záver

Gýč je neodmysliteľnou súčasťou kultúry, niekedy kritizovaný, inokedy zbožňovaný. Rozdiel medzi gýčom, umením a starožitnosťou je často len otázkou času, kontextu a vkusu. Takže nabudúce, keď uvidíte plastičnú sošku anjela alebo neónového jednorožca, nezľaknite sa – možno sa po desaťročiach stane ikonou, ktorá vystihuje ducha našej doby.
Gýč je tu, aby nás rozosmial, prekvapil a niekedy aj poučil – a to je, paradoxne, jedna z jeho najväčších hodnôt.