Reštaurovanie obrazov – poznámky z praxe reštauátora
Keď sa predo mňa dostane starý obraz, cítim vždy rovnaký rešpekt ako pri vstupe do chrámu. Ide o dielo, ktoré prežilo generácie a nesie v sebe nielen výtvarnú hodnotu, ale aj stopy doby, v ktorej vzniklo. Reštaurovanie obrazov je komplexný proces, ktorý kombinuje vedu, remeslo a cit pre detail. V nasledujúcom texte načrtnem základný postup práce, s ktorým sa stretávam najčastejšie pri olejomaľbách na plátne.
1. Diagnostika a prvotné posúdenie stavu
Prvým krokom je dôkladná obhliadka obrazu. Skúmam:
• stav plátna – či nie je pretrhnuté, oslabené, zvlnené,
• stav napínacieho rámu – býva deformovaný alebo zoslabený,
• vrstvu farby a laku – praskliny, odlupovanie, tmavnutie laku,
• stopy zásahov – predošlé reštaurovania, pretierky, neodborné opravy.
Používam aj techniky ako UV svetlo, röntgen alebo infračervenú reflektografiu, ktoré odhalia skryté vrstvy či sekundárne zásahy.
2. Čistenie povrchu
Na obrazoch sa za desaťročia usádza prach, dym, mastnota. Povrch mechanicky jemne čistím pomocou mäkkých štetcov, gázových tampónov a destilovanej vody. Pri väčšej nečistote používam slabé čistiace roztoky, ktoré testujem na malých úsekoch, aby som si overil ich bezpečnosť.
3. Odstraňovanie zažltnutého laku
Starý prírodný lak (najčastejšie damara či šelak) časom žltne a znehodnocuje farebnosť obrazu. Postupne ho odstraňujem pomocou organických rozpúšťadiel nanášaných tampónom. Tento krok je nesmierne citlivý – vždy pracujem v mikroskopickom meradle, aby som nezasiahol do originálnej vrstvy farby.
4. Konsolidácia farby
Pri odlupovaní či „mapovaní“ farby injektujem pod voľné časti konsolidačný roztok (napr. rybie lepidlo alebo syntetickú živicu) a následne farbu pripevním miernym zahrievaním cez japonský papier a teplú špachtľu. Takto sa povrch stabilizuje a zabráni sa ďalšiemu odlupovaniu.
5. Oprava plátna a rámu
Ak je plátno oslabené alebo pretrhnuté, podliepa sa tzv. dublážou – nalepením na nové plátno pomocou špeciálnych lepidiel. Drobné trhliny sa spevňujú záplatami zo starého ľanového plátna. Napínací rám sa podľa potreby vymení alebo vystuží, aby plátno opäť získalo správne napätie.
6. Retuše a dopĺňanie chýbajúcich častí
Chýbajúce miesta v maľbe sa vypĺňajú tmelom z kriedy a želatíny, ktorý sa následne brúsi do roviny s pôvodnou vrstvou. Potom prichádza retušovanie – používam výhradne reverzibilné farby (akvarel, tempera, konzervátorské pigmenty), ktoré sú odlíšiteľné pri odbornom skúmaní. Cieľom nie je „prikrášľovať“, ale opticky zjednotiť obraz.
7. Nový lak
Na záver obraz dostáva novú ochrannú vrstvu laku. Používam syntetické živice (napr. Paraloid B-72), ktoré nežltnú a dajú sa v budúcnosti odstrániť. Lak nanášam striekaním alebo tampónom – podľa toho, aký lesk si obraz vyžaduje (matný, pololesklý alebo vysoký lesk).
8. Filozofia reštaurovania
Pri práci sa riadim zásadou: minimum zásahov, maximum zachovania. Reštaurovanie nemá obraz meniť, ale stabilizovať a priblížiť divákovi pôvodný zámer autora. Každý krok musí byť reverzibilný – to znamená, že ďalšia generácia reštavrátorov môže môj zásah bezpečne odstrániť a nahradiť.
Používaný materiál a nástroje
• štetce, tampóny z gázy, mikroskop, UV lampa
• destilovaná voda, slabé čistiace roztoky
• organické rozpúšťadlá (etylalkohol, acetón, white spirit)
• rybie lepidlo, želatína, syntetické živice (Paraloid B-72)
• japonský papier, teplá špachtľa
• ľanové plátno na dubláž, kriedovo-želatínový tmel
• akvarelové a temperové farby na retuš
• syntetický lak (matný/pololesklý/lesklý)
Záver
Reštaurovanie obrazu je dialóg s majstrom minulosti. Je to práca medzi vedeckou laboratóriou a umeleckým ateliérom, ktorá si vyžaduje nielen technické zručnosti, ale aj pokoru a schopnosť „ustúpiť“ pred originálom. Každý obnovený obraz je pre mňa dôkazom, že aj po stáročiach dokáže farba z plátna znovu zažiariť tak, ako si to predstavoval autor.
Jaroslav Matejka
28.01.2026