Vývoj českého a slovenského sklárstva: od lesných hút po zberateľské kúsky v depozitári
Sklárstvo patrí k remeslám, ktoré na území Čiech, Moravy a Slovenska formovali krajinu, obchod aj identitu celých regiónov. Nasledujúci text ponúka odborný prehľad – s dôrazom na technológie, chemické zloženie skloviny, kľúčové firmy a dielne – a pri každej kapitole ukazuje, kde sa dané obdobie a technika premieta aj do našej ponuky starožitného skla.
Stredoveké počiatky: lesné hute a draselno-vápenaté sklo
Najstaršie archeologické doklady o sklárskej výrobe na českom území pochádzajú z Lužických hôr a siahajú približne k roku 1250. Na Slovensku sa písomné zmienky o hutách objavujú o niečo neskôr – najstaršie doklady sú z roku 1350 (Sklené Teplice) a 1360 (Sklenô), pričom v priebehu šiestich až siedmich storočí tu pôsobilo okolo sto sklárskych hút, od Ompitálu na západe až po Hervartov na východe Slovenska.
Tieto takzvané lesné hute (nem. Waldglashütten) neboli náhodne umiestnené – vyžadovali si súbeh troch surovín: kremenný piesok, drevo na výrobu potaše (K2CO3, uhličitan draselný získavaný lúhovaním dreveného popola) a vodnú silu pre mechanické pohony brúsok. Tavilo sa v sústave zvyčajne troch pecí, pričom hlavná dosahovala teploty nad 1200 °C. Výsledkom bolo draselno-vápenaté sklo – typicky so zelenkastým až modrastým nádychom spôsobeným vyšším obsahom železa v surovinách, ktoré sa preto nazývalo aj lesné sklo (Waldglas). Toto ťažké, hrubostenné hutné sklo je predchodcom toho, čo dnes zberatelia hľadajú v kategórii hutné sklo – voľne tvarovaných, foukaných kusov bez použitia formy.
Barokové inovácie: rubínové sklo, brúsenie a rytina
Zlomovým obdobím pre remeselnú úroveň bolo 17. storočie. Kľúčovou postavou európskeho sklárstva tejto doby bol alchymista a sklár Johann Kunckel, ktorému sa pripisuje objav takzvaného zlatého rubínu – sfarbenia skloviny do sýtej červenej pomocou koloidného zlata. Kunckel svoje poznatky zhrnul v diele Ars vitraria experimentalis (1679/1689), kde opísal aj dvojstenné sklo a opálové sklo.
Paralelne sa rozvíjali aj ďalšie technológie zušľachťovania, ktoré dodnes rozlišujeme aj pri hodnotení starožitných kusov:
broušenie (brúsenie) na kotúčoch s abrazívom, ktoré umožnilo hlboký rez do hrubostennej skloviny,
rytina (gravírovanie) diamantovým hrotom alebo medenými koliskami,
maľba švarclotom (černením na báze oxidov kovu, vypaľovaným do povrchu skla), ktorú okolo roku 1660 rozšíril norimberský majster Johann Schapper.
V roku 1737 získal benátsky sklár Giuseppe Briati privilégium na výrobu českého krištáľového skla priamo v Benátkach – čo dokladá, že bohemický krištáľ si už vtedy vybudoval medzinárodnú reputáciu natoľko silnú, že ju cudzí majstri chceli napodobňovať. Konkurenčný tlak českého skla bol napokon taký výrazný, že pruský kráľ Fridrich II. v roku 1746 dočasne zakázal jeho dovoz do Sliezska. Práve rezané a ryté poháre z tohto obdobia či ich neskoršie repliky nájdete v našej kategórii krištáľ.
Olovnatý krištáľ a chemické zloženie skloviny
Zatiaľ čo v Anglicku vynašiel roku 1676 George Ravenscroft olovnatý krištáľ (draselno-olovnaté sklo s vysokým obsahom PbO), české sklárstvo si dlho udržiavalo vlastnú cestu založenú na kremenno-draselnom zložení. Dnes sa v odbore rozlišujú najmä tieto typy skloviny:
sodno-vápenaté sklo – najbežnejší a najlacnejší typ (tabuľové a obalové sklo),
draselno-vápenaté sklo (tzv. český krištáľ) – tavené z piesku, potaše a vápenca, s obsahom SiO2 okolo 72 %; je tvrdšie, ťažšie taviteľné, ale opticky veľmi lesklé a stále, preto sa hodí na brúsené a rytéé výrobky,
olovnatý krištáľ (draselno-olovnaté sklo) – s obsahom oxidu olovnatého 24 % a viac, mäkší, s vysokým indexom lomu a farebným rozptylom, ideálny na hlboké brúsenie a lustrové príveskky,
boritokřemičité sklo – odolné voči teplotným šokom, historicky sa z neho vyrábalo aj laboratórne sklo, ktoré máme zaradené v samostatnej kategórii laboratórne sklo.
Práve kombinácia kremenného piesku, potaše a vápenca dala vzniknúť materiálu, ktorý sa v 19. storočí definitívne etabloval pod označením český krištáľ (bohemia crystal) – bezolovnatý, no opticky porovnateľný s olovnatým krištáľom. Váhu a index lomu si dnes zberatelia najľahšie overia priamo pri prehliadke kúskov z našej ponuky pohárov a váz.
19. storočie: uránové sklo, biedermeier a priemyselný rozmach
Deväťnáste storočie prinieslo dve dôležité inovácie. Prvou bol objav farbenia skla uránom – oxid uránový dodáva sklovine charakteristickú fluorescenčnú žltozelenú farbu. Tento postup sa spája s dielňou sklára Franza Xavera Riedela v Podkrkonoší; odtiene sa dodnes prezývajú "Anina žlť" a "Anina zeleň" po mene Riedelovej manželky. Uránové sklo je dnes obľúbenou zberateľskou kategóriou – hľadajte ho medzi vázami, stolovaním, ale aj medzi staršími vianočnými ozdobami, kde sa fluorescenčný odtieň pod UV svetlom prejaví najkrajšie.
Druhou bola móda biedermeieru – interiérového štýlu, ktorý si obľúbila stredná meštianska vrstva. Sklárske dielne naň reagovali technikami ako vrstvenie (spájanie dvoch až troch farebne odlišných vrstiev skla) a probrusovanie (brúsenie cez farebné vrstvy až po priehľadné jadro, čím vznikal kontrastný dekoratívny efekt). Typické biedermeierovské poháre a fľaše radíme v ponuke k fľašiam, karafám a džbánom.
Práve v tomto období vznikajú dodnes existujúce rodinné sklárne. Rückl založil Jan Rückl v roku 1846 v Cyranově Wostrově, rodinné impérium neskôr rozšíril Antonín Rückl o sklárne vo Včelničke, Skalici a napokon v roku 1903 v Nižbore. Zlatú éru firma zažila v medzivojnovom období, keď zamestnávala okolo tisícky pracovníkov a jej výrobky nosili aj prezident T. G. Masaryk či neskôr britská kráľovná Alžbeta II. V roku 1857 sa v Karlových Varoch narodil Ludwig Moser, ktorý v tom istom roku založil brusiarsku dielňu a od roku 1863 preslávil značku Moser výhradne bezolovnatým krištáľom najvyššej kvality – dodnes symbolom luxusu medzi českými značkami.
Slovenské sklárstvo: od Zlatna po Lednické Rovne
Slovenské hute mali obdobný vývoj, no s výraznejšou orientáciou na hlbšie horské oblasti Karpát. K najstarším patrí huta v Utekáči (1787, neskôr známa aj ako Huta Etelka), Katarínska Huta (1841), Zlatno (1836) a huta v Málinci, ktorú roku 1852 založil Štefan Kuchynka. V Zlatne pôsobil aj vynálezca Vojtech Pantoček, autor takzvanej hyaloplastickej metódy.
Zlomovým momentom bol rok 1892, keď viedenský podnikateľ Jozef Schreiber založil v Lednických Rovniach sklárňu ako posledný a najmodernejšie vybavený závod koncernu Schreiber und Neffen. Firma najprv vyrábala lisované sklo pod značkou Kaiserkristall (predávané ako "Imperial Crystal"), napodobňujúce drahší brúsený olovnatý krištáľ, neskôr aj ručne fúkané sklo pod značkou RONA Crystal. Práve RONA je dnes jedinou nepretržite fungujúcou slovenskou sklárňou spomedzi historických hút a jej výrobky nájdete v Buckinghamskom paláci, Bielom dome či v lietadlách spoločností Emirates a Qatar Airways.
Po roku 1945 sa v prevádzke udržali už len sklárne v Nemšovej, Lednických Rovniach, Katarínskej Hute, Utekáči, Novej Bani a Málinci. V socialistickom období ich zastrešil štátny podnik Tatrasklo so závodmi zoskupenými do celkov ako Stredoslovenské sklárne Poltár či Spojené sklárne Lednické Rovne. Práve vo výskumnej spolupráci Tatraskla so Slovenskou akadémiou vied vzniklo na Slovensku priekopnícke gravírovanie a zdobenie skla laserovým lúčom.
Dvadsiate storočie a dizajn sklo ČSSR
Aj český priemysel prešiel po roku 1945 znárodnením a koncentráciou do veľkých podnikov (napr. Sklo Union), z ktorých po roku 1989 vznikli samostatné firmy: Crystalex CZ, Crystal Bohemia, KavalierGlass a Crystalite Bohemia. Druhú polovicu 20. storočia navyše preslávili výtvarníci, ktorí povýšili sklo na sochárske médium – najmä Stanislav Libenský a Jaroslava Brychtová či Pavel Hlava.
Práve výrobky štátnych podnikov a autorské kusy z 60. až 80. rokov – s typickými organickými tvarmi, farebnými dekoráciami či experimentálnym hutným sklom – tvoria jadro našej kategórie Dizajn sklo ČSSR. Ide o obdobie, ktoré dnes zažíva silný zberateľský comeback, keďže spája remeselnú zručnosť predchádzajúcich storočí s odvážnym povojnovým dizajnom.
Kde v našej ponuke hľadať jednotlivé obdobia
Ak chcete históriu skla nielen čítať, ale aj mať doma:
stredoveké a barokové techniky (brúsenie, rytina) – kategórie poháre a krištáľ,
hutné, voľne tvarované sklo – kategória hutné sklo,
uránové sklo a fluorescenčné dekorácie – rozptýlené najmä medzi vázami a vianočnými ozdobami,
laboratórne a technické sklo z obdobia rozvoja boritokřemičitých skiel – kategória laboratórne sklo,
povojnový autorský dizajn – kategória Dizajn sklo ČSSR,
secesné a art deco kusy napodobňujúce viedenskú a francúzsku modernu – kategória Art deco – Secesia / Sklo.
Záver
Vývoj českého a slovenského sklárstva je príbehom o tom, ako sa lokálne dostupné suroviny – kremenný piesok, bukový popol a voda z karpatských a krušnohorských potokov – premenili vďaka generáciám hutníkov, brusičov a rytcov na materiál svetového významu. Od stredovekých lesných hút cez barokové objavy zlatého rubínu, cez uránové sklo a biedermeierovské probrusovanie, až po povojnový autorský dizajn – ide o nepretržitú líniu remesla, ktorú si dnes môžete nielen prečítať, ale aj prezrieť a odniesť domov priamo z nášho depozitára.
30.07.2026